Pach strelného prachu

USA je prvá krajina na svete vo vlastníctve zbraní na obyvateľa. Na 100 obyvateľov tam vlastní zbraň 88. Ďalšie 4 krajiny v rebríčku sú Srbsko, Jemen, Švajčiarsko a Cyprus. Na Cypre je to však v porovnaní s USA menej ako polovica, 36 zbraní na 100 obyvateľov.

V USA sa vzhľadom na to, aké sú tam zbrane dostupné nestane až tak veľa vrážd. Je to napríklad o polovicu menej ako v Rusku, kde je 8,9 zbraní na 100 obyvateľov. Obyvatelia USA sa možno obávajú dobre fungujúceho súdneho systému, možno dokážu lepšie zvládať svoje emócie, alebo nemajú až takú vysokú celkovú úroveň kriminality (čo môže byť dôsledkom dobre fungujúceho štátu v tejto oblasti).

zdroj: http://www.catawbacountync.gov/

Čo sa ale v USA stáva nadpriemerne často, sú ozbrojené útoky školákov v školách, ktorí zbavení rozumu postrieľajú svojich spolužiakov. Americké úrady skúšali už zrejme všetko a momentálne navrhujú aby v každej škole bola k dispozícii zbraň, ktorá by sa dala použiť v sebaobrane pred útočníkom. Zdá sa, že toto fungovať nemôže.

Prečo tento typ politiky nefunguje tak ako jeho obhajcovia očakávajú? Logika páchateľa hovorí, že čím ľahšie bude odzbrojiteľný a čím viac ľudí naokolo bude mať zbraň, tým viac si tento svoj čin premyslí. A prečo nie je hneď zastavený keď je všade naokolo toľko zbraní?

Nefunguje to preto, lebo niektoré sociálne fenomény nemožno uchopiť pomocou logiky jednotlivca. Viac zbraní znamená vyššie riziko toho že sa stane niečo vážne, pokiaľ niekto nezvládne svoj psychický stav. A to sa bežne stáva v každej spoločnosti. Rozdiel je v tom, že v spoločnosti s mnohými zbraňami, to zvykne končiť fatálne.

Zvýšená koncentrácia zbraní v spoločnosti vytvára negatívne javy, ktoré nie je možné eliminovať inak ako ich znížením. A to sa dá len tak, že si jedného dňa povieme že vlastniť zbraň, hoci je to právo, nemá byť v bezpečnej spoločnosti štandardom. Rovnako to potom funguje s prostitúciou, herňami a hazardom a príkladov by sa našlo viacero. Neobmedzená sloboda sa totiž nedokáže sama regulovať. Obmedzenie slobody by však nemalo spočívať v zákaze zhora, ale v konsenze, ktorý sa dosiahne v spoločnosti.