1. mýtus – Kotlebu volia len extrémisti

Ukazovať prstom na každého, kto si dovolí obhajovať Kotlebovo právo na účasť v televíznej diskusii alebo ho dokonca protestne volil pokojnej a vecnej diskusii nijako nepomáha. Ani v jednom prípade sa nejedná o extrémistov, extrémisti sú totiž tí ktorí sa stotožňujú s Kotlebovými riešeniami. Aspoň približne oddeliť jednu skupinu od druhej je dôležité, lebo ak to neurobíme, zrazu zistíme že extrémistov je oveľa viac ako ich reálne je a čo je horšie, debata sa zvrhne na nekonečné obviňovanie kto je a kto nie je extrémista.

2. mýtus – Hlas Kotlebovi je protestný hlas

Mnohí inak inteligentní a s extrémnou pravicou nesympatizujúci ľudia volia Kotlebu lebo si myslia, že inak sa nedá upozorniť na biedu súčasnej politickej triedy. V skutočnosti však pomáhajú vzostupu extrémizmu a zahlcovaniu verejného priestoru nekonštruktívnymi riešeniami, ktoré sú už najmenej 60 rokov dávno prekonané. Ak chcete protestovať tak radšej nechoďte voliť, začnite kontrolovať ako pracuje župné zastupiteľstvo alebo sami kandidujte. Zázraky zo dňa na deň sa nedejú, nerobí ich ani Kotleba a nevyvolá ich ani fakt, že sa Kotleba takmer stal županom.

3. mýtus – Kotleba je nebezpečný

Netreba bagatelizovať nebezpečenstvo extrémizmu, ale väčšina ľudí by sa k nemu nikdy nepridala, keby mala pocit že ich problémy niekto (iný) počúva. V tomto zmysle je najväčším nebezpečenstvom dlhodobá ignorácia problémov nezanedbateľnej časti občanov a ponúkanie kozmetických zmien namiesto reálnych reforiem.