Ústa politikov a analytikov sú po sobotných župných voľbách plné rečí o nízkej účasti voličov, ktorých prišlo len niečo viac ako 20%. Dôvod nízkej účasti sa hľadá v tom, že ľudia nerozumejú aký je súvis župných kompetencií s ich bežným životom alebo chcú vyjadriť protest proti starým politickým stranám. Faktom je, že ak by dôvodom mala byť legitimita VÚC, tak už nepomôže nič okrem radikálnej reformy, keďže účasť v tomto type volieb bola vždy nižšia oproti ostatným voľbám (s výnimkou volieb do Európskeho parlamentu). Ak by sme však mali prijať druhý argument, teda naštvanosť a sklamanie voličov na politickú triedu, tak jediným liekom v demokracii, pokiaľ nechceme radikálne meniť systém tak je zmena tvárí. Nemám tým však na mysli tvár Mariána Kotlebu, o ktorom tiež bolo popísaného dosť. Ako je však možné nahradiť existujúce tváre ktoré vídame už dlhé roky inými, aspoň o kúsok menej zlými politikmi? Ako je možné zlepšiť verejnú diskusiu, ak sa táto diskusia minimálne na mediálnej úrovni sa už roky vedie výlučne medzi bývalými gorilami?
Stačí aby sme si v nedeľu po župných voľbách zapli televíznu debatu a v každej vidíme to isté trio – Fico, Bugár, Figeľ. Toto milé trio si pritakáva o vnútropolitickom vývoji a takmer to vyzerá ako keby sme v parlamente nemali SaS, OĽANO, Lipšica a pod. Nehovorím nutne, že sú títo lepší ako tí pôvodní ale nie je možné, aby sa najsledovanejšia časť verejnej debaty odohrávala výlučne medzi týmito pevne zakorenenými dlhoročnými opornými bodmi systému ktorý (a v tom sa všetci okrem nich zhodujú) začína občanom liezť na nervy? Je skutočne nemožné aby po toľkých rokoch niektorý z nich zmenil smer a rétoriku, presne ako sme to videli na Kaníkovej reakcii na zahanbujúcu prehru v župných voľbách, ktoré prehral aj napriek intenzívnej a upotenej kampani. Samozrejme existuje aj iná debata ako táto, ale nie je možné aby sa verejná debata na najsledovanejšej úrovni odohrávala už roky v tom istom zložení a bez možnosti pre občanov vypočuť si aspoň akú takú alternatívu. Dlhoročné uspávanie verejnej diskusie, rušenie jej existujúcich príležitostí (Na Telo, JOJ?) namiesto ich skvalitňovania a udržiavanie servilných moderátorov by malo byť vystavené ostrej kritike, na rozdiel od zúfalej kritiky za legitímne pozvanie Mariána Kotlebu do predvolebnej diskusie.