Naši chlapci - FOTO:TA3

Dunaj sa konečne umúdril a začal klesať. Všetkým nám odľahlo. Nie však kvôli odvrátenému nebezpečenstvu zaplavenia bratislavského historického jadierka vodou, ale pretože už snáď konečne záplavy prestanú byť toptémou mediálneho priezoru priestoru. Neviem ako vy, ale ja som posledné dni nežil ničím iným. Ráno hneď po prebudení som kontroloval pieskové vrecia pred prahom, ktoré som počas posledného večera navýšil o dva rady. Hneď potom som pobehoval okolo palice s nanesenými desaťcentimetrovými odstupmi zapichnutej na záhrade a aby som sa pripravil na všetky eventuality, tak som si zaobstaral kanoe pre pohodlnú prepravu z obývačky do kuchyne. Medzitým som prepínal medzi dostupnými kanálmi televíznymi stanicami, ktoré ponúkali na striedačku Kaliňáka a Glváča v rôznych uniformách a s rôznymi správami pre pospolitý ľud: „Dunaju odoláme, nech to stojí, čo to stojí.“, povedal Kali a fičúrsky si našpicatil briadku a upravil účes. To ma uistilo na 2-3 hodinky, potom ale všetko začalo odznova. Vydržia hliníkové múriky nápor klientov zberných surovín? Bude mať posádka vrtuľníka dobrý výhľad z okna alebo nie? Začnú sa slúžiť omše za zmilovanie a odklad potopy? Vymyslí sa konečne nejaký vh odnýpokrik, pričom vhodne by sa mohlo uchytiť napríklad „Dunaj za Maďarov!“. Tieto otázky mi nedali spať až pokým sa napokon všetko dobre neskončilo. Trvalo to približne rovnako ako terminálna fáza tradičného hokejového ošiaľu, ale bolo to oveľa intenzívnejšie, ale v jednom aj druhom prípade sme držali palce našim chlapcom. Vivat Slovakia! Slovensko je zachránené najbližších pár rokov do najbližšej 1000 ročnej vody! Všetko sa dobre skončilo, oddýchlo si 99.9% obyvateľov, ktorým reálne nehrozilo nič. Chlapci naši, založte si teda túto archívnu fotografiu do albumu úspechov našej krajiny a začnite sa konečne zaoberať niečím dôležitejším. Napríklad kauzou VOS.