Hackeri vraj ukradli veľké peniaze pomocou nabúrania sa do systémov spracovateľov bankových transakcií. Geniálne.
Možno si poviete že je zvrátené použiť také slovo pri zločincoch. Ja si to však nemyslím. To, že títo ľudia boli schopní niečoho takého svedčí o tom, že museli mať znalosti, organizáciu a možno aj kúsok šťastia. Na rozdiel od niekoho kto vás na ulici okradne o päťeurovku v zadnom vačku alebo vlamača záhradných chatiek, sú títo ľudia inteligentní. Nadobudnutie ich schopností ich stálo hodiny štúdia a ďalšie hodiny strávené v zatemnenej izbe pri ožarujúcom monitore. Minimálne z tohto hľadiska si teda v istom zmysle svoje peniaze zaslúžia. Na rozdiel od päťeurovky sú to oveľa väčšie peniaze, ktoré ale museli byť vykúpené oveľa vyššími vstupnými nákladmi. Zaujímavé je pritom zamyslieť sa nad slovom „náklady“. Ak hovoríme o nákladoch, zvyčajne máme na mysli niečo nepríjemné, čo musíme obetovať aby sme niečo iné získali. V tomto prípade však nemusí prvá definícia popisovať realitu. Hackerská „príprava na povolanie“ mohla byť strávená pomerne príjemne, príjemnosť činnosti je ako je známe dosť individuálna. Ak sa Jankovi zo Žiliny páči lietanie stíhačkou, pre Annu z Čadce to môže byť celkom nepríjemný zážitok. Z toho by mohlo vyplývať že v skutočnom živote môže byť súčasný výnos budúci náklad. Ale budúci náklad sa nepočíta, je ako to niečo virtuálne čo neexistuje.Hocičo môže byť posudzované ako nejaký náklad z nejakého hľadiska a výnos z nejakého iného. Z tohto hľadiska teda život môžeme brať ako sled výnosov a príležitostí. A vďaka tomu, že hackeri si to uvedomili, prišli iní ľudia o 45 milónov. Niektorí z nich boli možno tiež hackeri. Mimochodom, to je 9 000 000 ukradnutých päťdolároviek.
Paul McCartney&Wings: The note you never wrote (Wings at the Speed of Sound – 1976)