Lietadlo sa vznieslo nad oblaky. Všetko zrazu začalo byť menšie a menšie. Vo výške 1500 stôp nad zemou pilot prepol režim autopilota do módu NVG a od tej chvíle už stroj neposlúchal jeho príkazy, ale naprogramovaný letový plán, ktorý ho pomaly nakláňal smerom doľava. Muž v bledomodrej košeli na sedadle veľa mňa nemal o ničom tušenie a keď začala kabína vibrovať, s klesajúcim tlakom vonku začala jeho košeľa nemilosrdne tmavnúť. Druhý muž, ktorý cez okno starostlivo pozoroval okolie si naopak evidentne každý pohyb lietadla užíval. Ani jeden z nich v tejto chvíli netušil, že už o malú chvíľu sa obaja ocitnú v situácii, ktorá načisto preverí ich morálny rozmer. „Máme už len posledné kari kura!“, napísala na papier hluchonemá letuška. Prácu v leteckej spoločnosti mala garantovanú kvôli zákonu, ktorý zaručoval miesta pre znevýhodnených zamestnancov v každej spoločnosti nad 100 zamestnancov. Obaja moji prísediaci sa navzájom ponúkali, až som si ho nakoniec dala ja a im zostalo vegetariánske menu. Na znak víťazstva som si k tomu objednala malé pivo.
…
Poučenie: Kari nie je nikdy dosť, prípadne doplňte vaše vlastné…