Televízne debaty všade vo svete sleduje nezanedbateľné množstvo voličov, tieto relácie majú tendenciu ovplyvňovať verejnú mienku a hlavne v predvolebnom období nakláňať vrtkavú priazeň nerozhodnutých más na stranu politikov, ktorí sa lepšie podučili ovládať umenie nedeľného debatovania. Nielen v predvolebnom období, ale v každom mimoprázdninovom čase sú televízne debaty cenným zdrojom konfrontácie medzi politikmi, ktorá má pre diváka ten benefit, že na rozdiel od ničím a nikým neriadeného parlamentu môže prítomný moderátor dohliadnuť na to, aby politici používali korektnú argumentáciu a aby hovorili k veci.
Na rozdiel od malých sviňačín typu Kažimírov graf však nie všetky argumenty diskutérov sú odhaliteľné sedliackym rozumom, niekedy výrok vyzerá na prvý pohľad logicky, ale až pri bližšom skúmaní sa odhalí, že je v skutočnosti nezmyselný. Takým je podľa môjho názoru aj veľmi populárny výrok pravicových matadorov, ktorý sa pochopiteľne obmieňa, ale jeho jadrom je tvrdenie, že konsolidácia sa dotkne aktívnych ľudí. Naposledy som tento výrok zaregistroval v nedeľňajšej relácii V politike na TA3, kde zaznel z úst podpredsedu SDKÚ-DS Ivana Štefanca v znení: „To považujem za kľúčové, že tá konsolidácia dnes sa dotkne hlavne ľudí, ktorí sú pracovití, aktívni, zodpovední.“ (čas 20.40)
Konsolidácia znamená snahu sanovať stav štátneho rozpočtu, keď si štát na svoju prevádzku požičiava, alebo ho aspoň zmierniť. Konsolidovať možno samozrejme ako na strane príjmov, tak aj na strane výdavkov. Bolo popísaných veľa blogov, článkov a analýz ktoré sa pokúšajú odpovedať na otázku v akom pomere sa na Slovensku v súčasnosti dajú konsolidovať verejné financie. Nejde totiž len o to aký je ideálny pomer, ale aj čo je v zmysle sebazáchovy priechodné. Politici totiž nie sú samovrahovia a racionalita im káže neznepriateliť si voličov, od ktorých závisia. Okrem toho tu existuje do istej miery pochopiteľná snaha nepíliť si pod sebou a svojimi sponzormi, úradníkmi a byrokratmi konár. Exminister Mikloš v parlamente vyhlásil, že konsolidovať pomerom, kde väčšia časť úspor prichádza na vrub šetrenia, už nie je v súčasnosti možné. Je zrejmé, že bude nutné zvyšovať dane a konsolidácia sa teda dotkne ľudí. Ale akí to budú ľudia? Položme si teda otázku, komu možno zvyšovať dane. Budú to ľudia neaktívni alebo aktívni? Môžu to teda byť dôchodcovia a nezamestnaní alebo pracujúci a podnikatelia (živnostníci)? Budú to skôr pracovití (ktorí z logiky veci by mali mať výrazne viac peňazí ako menej pracovití) alebo povaľači a bezdomovci?
Konsolidácia, tak ako je momentálne na Slovensku možná sa musí dotknúť aktívnych a pracovitých ľudí, pretože práve oni a nikto iný disponujú zdrojmi, ktoré môžu znížiť úver, ktorý na seba štát každoročne berie. Otázna je len miera, ale ak niekto má doplácať na konsolidáciu, musia to byť tieto skupiny a nikto iný. Argument o tom, že aktívni a pracovití doplatia na konsolidáciu je teda nezmysel, ak sa snaží dokázať, že je treba robiť konsolidáciu inak. Ako som už spomenul, pri vylúčení v súčasnosti zablokovaných ciest (výrazné šetrenie, výrazné zníženie daňových únikov) musí byť každá súčasná konsolidácia robená jedine tak, že sa dotkne aktívnych a pracovitých ľudí. V spoločnosti by mala fungovať zásluhovosť čo sa týka rozdelenia príjmov, domnievam sa však, že nemožno vzťahovať zásluhovosť alebo spravodlivosť na konsolidačné úsilie, platiť jednoducho musia tí, čo na to majú, pričom ktoré aktívne a pracovité skupiny majú konkrétne niesť väčší a ktoré menší diel je samozrejme legitímnou témou politickej a odbornej diskusie.
Celá debata | RSS tejto debaty